Celý život som používala taktiku “happy goes lucky”. Vždy som snívala o lepšej budúcnosti, predstavovala som si, čo by som chcela dosiahnuť a stále som na to myslela, mala som doslova imaginárny svet, kde som bola presne tým, čím som chcela byť a presne taká, aká som chcela byť. Samozrejme, že mi to vždy vylepšilo náladu a takto nejako to vraj funguje. Keď sme pozitívne naladení, sme na vyššej frekvencií, a vtedy sa nám plnia želania. Určite ste počuli, že si vieme vytvoriť vlastnú budúcnosť. Sú o tom aj rôzne knihy, prednášky a semináre. Ja som to mala akosi prirodzene dané, celý život som takto žila, preto viem potvrdiť, že to naoazj funguje. To na čo myslíme, to sú naše želania a želania sa plnia.
Takto som si manifestovala / vytvárala svoju budúcnosť, svoj úspech a to čo som si vysnívala, ku mne aj prichádzalo a dosialha som dosť veľké veci. Samozrejme, nebolo to len mojím snívaním, ale aj tvrdou prácou. Poctivo som si išla za tým, čo som si vysnívala. Vlastne som si sama písala svoj osud, brala som veci do svojích rúk. Dám Vám príklad. Keď som sa vrátila na Slovensko a začala som s blogovaním, prišla som za webovým dizajnérom so slovami "musíme urobiť dokonalú webovu stránku, lebo mám v pláne stať sa bloger roka". Bol to môj cieľ, moja vízia. Tvrdo som pracovala, aby som si svoj sen splnila, ale hlavne nepretržite som na to myslela. Predstavovala som si, aké to je, keď dostávam ocenenie a za dva roky sa mi podarilo vyhrať bloger roka.

A ako som sa cítila, keď som dosahovala, to čo som si vysnívala? Úplne úžasne, šťastne. Všetko, po čom som kedy túžila, sa mi splnilo a dokonca aj viac, čiže svet mi ležal pri nohách. Vychádzalo to ale z môjho ega, lebo som chcela niekým byť.

A potom prišlo vyhorenie, kedy som mala problém s vlastnou existenciou. Ale toto už viete, ak nie, môžete si prečítať hlbší význam môjho vyhorenia tu. A vtedy som si všimla jednu vec, i keď som bola na vrchole svojej kariery, vôbec mi to nerobilo žiadnu radosť, už ma to nenapĺňalo šťastím a aj napriek úspechu, som pociťovala prázdno. Niečo mi chýbalo, nevedela som, ale prísť na to, čo to je. Našťastie som natrafila na spôsob, ako na sebe pracovať a dostávať sa viac ku sebe a tu sa začal môj život meniť. Veľa sa učím, veľa vecí postupne pochopím, a akoby to do seba začalo všetko pomaly a postupne zapadať. Začína mi to celé dávať zmysel. 

Preto je tu na mieste otázka, je úspech naozaj šťastie, ako som si to na začiatku myslela? Vždy sa mi podarilo dosiahnuť to, po čom som snívala, niekedy dokonca aj viac, ale keď sa teraz pozriem späť, vidím, že som stále narážala. Síce som dosahovala svoje sny, alebo som sa ku nim veľmi blízko priblížila, niečo sa niekde pokazilo. Buď prišli zdravotné problémy, alebo dosiahnutie môjho cieľa bolo veľmi náročné, občas až nedosiahnuteľné. A keďže sa vždy objavili dosť veľké prekážky, šťastie sa nedostavovalo. Išla som teda správnym smerom, alebo som si len tvrdohlavo išla za tým, čo som chcela?! Nebol to len moje utekanie pred niečím? Utekanie samej pred sebou? Preto sa znovu opýtam, je naše postavenie, kariéra a úspech naozaj šťastie? Alebo je to len pestovanie nášho ega?!

Urobme si malú skúšku správnosti. Zatvorte si oči, zhlboka sa pár krát nadýchnite. Predstavte si všetko to, čo vás robí šťastnými. Či už je to práca, rodina, popularita, partner, dom, auto, titul, postavenie, alebo čokoľvek, čo to vo vašom prípade je, skúste byť ku sebe úprimní. A teraz si predstavte, akoby niekto podtrhol koberec, na ktorom to všetko stojí a s tým kobercom by strhol aj všetko to, čo vás robí šťastnými. Čo by tam bolo? Čo by tam zostalo? Čo by ste cítili, keby ste zrazu nemali všetko to, na čom si staviate svoje šťastie? Keby ste zrazu nemali nič, a zostali by ste iba vy.

V mojom prípade to vždy bolo moje postavenie, moja kariera a to, na čom som celý život tak tvrdo pracovala. To bola moja vizitka, to som bola ja. Keby to zrazu nebolo, bola by som nikto a hanbila by som sa pred ostatnými a asi aj sama pred sebou, že sa vôbec takto cítim (a to je presne to ego).
Ako som vám už hovorila, keď som si niečo vysnívala, išla som si za tým a ono sa mi to aj začalo plniť, a keďže som to veľmi chcela, urobila som všetko preto, aby som to dosiahla a tak som až tlačila na pílu. Nenechala som veci plynúť, nenechala som prísť ku mne to, čo ku mne prísť malo, ale išla som si za tým, čo som chcela ja. Ja chcem, tak to dosiahnem. Vôbec som nevnímala znamenia, ktoré mi život podsúval, či už v rôznych, možno aj nebandaných zdravotných problémoch, alebo rôznymi prekážkami. Tlačením na veci, som tlačila aj na seba a tým sa začali vlastne vynárať aj zdravotné problémy a rôzne vzorce správania. Nebadané, ale začali sa tvoriť a pomaly stupňovať, až sa časom vytvorili závažnejšie problémy.

Práve preto idem skúsiť úplne opačný spôsob. Písanie si vlastnej budúcnosti naozaj funguje, sľubujem Vám to, vďaka tomu som dosiahla všetko, po čom som kedy túžila a dostala sa až sem. Ale ono to je v podstate akoby unikanie pred tým skutočným, čo sa v nás ukrýva a potrebuje našu pozornosť. Akoby sme stavali nadstavbu na starom dome s prehnitými stenami. Nech je tá nadstavba akákoľvek štýlová a krásna, jedného dňa sa začne rúcať, lebo stará stavba pod ňou neunesie záťaž, ktorú musí držať. 

Nie je tomu dávano, čo som bola veľmi blízko tomu, že resetujem celý svoj život. Chcela som sa zbaliť a odísť na niekoľko mesiacov niekam ďaleko. Lákalo ma Peru. Ale hovorí sa, že pred sebou neutečieš. Čo by som tým dosiahla? Bola by som v Peru, s tými istými pocitmi a s tými istými plesnivými a hnilými stenami, a takto by to bolo kdekoľvek inde na svete. Na chvíľu by sa zdali tie steny vporiadku, zdravé, pevné, keďže som ich namaľovala krásnymi žiarivými farbami, ale boli by to stále tie isté steny. Teraz, keď sme donútení zostať doma počas covidu, keď nemôžeme cestovať, chodiť do obľúbených reštaurácií, alebo na rôzne podujatia, deje sa, že ľudia začínajú prepadať depresií, stavom úzkosti, vyplavuje sa na povrch hnev a agresivita. Nuž, covid nie je dôvod našej depresie, alebo hnevu, je to naše vnútro, ktoré sa začína ozívať. Keď ideme na dovolenku, cestujeme, máme bohatý spoločenský život, alebo neuveriteľné pracovné nasadenie, akoby sme utekali pred tým, čo sa snaží výjsť na povrch. Nehovorím, že to tak má každý, ale ak tieto veci zrazu nemôžete vykonávať a začínajú vychádzať na povrch smútok, depresia, úzkosť, alebo akékoľvek iné negatívne emócie, je asi čas zastaviť sa. 

Momentálne sa celý môj život prevrátil na ruby, akoby som prežila silné zemetrasenie, kde som síce prežila, ale všetko ostatné sa zrútilo a zostala som iba ja, vlastne sama so sebou. Niekedy je to naozaj desivé, prichádzajú rôzne emôcie, rôzne strachy, rôzne úzkosti, ale aj pocity šťastia, len tak bezdôvodne a tie sú tie najlepšie. Takisto občas pociťujem aj slobodu a vnútorný pokoj. A to sú tie emócie, ktoré chcem pociťovať stále, bez ohľadu na to, či sedím na Empire State Building v NYC, alebo na pláži v Dominikánskej republike, alebo pravidelnou návšetvou mojej obľúbenej reštiky, alebo som doma v obývačke.
Rozhodla som sa už viac neutekať pred svojími pocitmi. Idem si prečistiť všetko to, čo sa pýta na povrch, všetky tie pocity, ktoré som tak dlho ignorovala, aby som sa dostala k svojej podstate a vyčistila si všetko to, čo ma núti utekať a hnať sa za niečim “lepším”. Lebo momentálne vlastne ani poriadne neviem, kto som a čo chcem. Takže púšťam kontrolu a idem si počkať na príležitosti, ktoré mi život ponúkne sám. Želania som vyslala a ak to má byť, verím, že si to ku mne cestu nájde. 
Nesmiem sa ale zľaknúť a musím to ustáť. Mojou prioritou je sústrediť sa na to, aby som popracovala na svojom egu, nejdem sa zľaknúť akýchkoľvek emócií a urobím všetko preto, aby som na konci tohoto všetkého bola šťastná len tak, bez príčiny, bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov, či už kariera, postavenie, úspech. Mojím novým cieľom je byť šťastná sama so sebou za akýchkoľvek okolností. Veď vo finále, to je zmyslom nášho bytia. Idem sa sústrediť na moju existenciu, na to že som a je mi dobre. Nič iné nemusím. Všetko ostatné si ku mne cestu nájde. 

A ako toto celé dopadne, nuž dám vám určite vedieť. Zostante naladení na moju frekvenciu…

• 

  Extra silný kolagén pre pohybové ústrojenstvo

  80,00 €
• 

  Hair it up (mesačné balenie)

  25,00 €

TAGS: životný štýl