Únava nie je spôsobená len nedostatkom spánku

Každé ráno som otvorila oči a prvá myšlienka bola: „Ja už nevládzem." Spala som. Niekedy aj osem, deväť hodín. A aj tak som bola unavená ešte skôr, ako som vstala z postele.

Dlho som bola presvedčená, že keby som sa konečne poriadne vyspala, únava zmizne. Skúšala som spať dlhšie, cez víkendy dospávať, viac oddychovať. Nič sa nemenilo. 

Až keď som pochopila, že moja únava nesúvisí len so spánkom, všetko začalo dávať zmysel.

Roky som žila na adrenalíne a hovorila som tomu „som silná"

Poviem ti niečo, čo som dlho sama nechcela počuť. Roky som doslova žila na adrenalíne. Nespala som poriadne, bola som neustále unavená, a napriek tomu som fungovala na plné obrátky, párca, zodpovednosť, sieť predajní, v pohotovosti 24 hodín denne. 

Vyčerpanie som prekrývala kávou, výkonom a ďalším „musím".

A vieš, čo bolo najhoršie? Nedovolila som si cítiť nič negatívne. Keď sa ma raz niekto opýtal, či mávam depresie, odpovedala som: „Depresie? To slovo nemám ani v slovníku." 

Všetko som v sebe potláčala, ak sa aj objavil smútok, strach, hnev, únavu, tak som si našla nejakú aktivitu, ktorá odviedla moju pozornosť. Usmiala som sa a išla ďalej. A myslela som si o sebe, aká som silná, ako to dokážem pretlačiť. 

To, čo som volala „som silná", bol v skutočnosti neustály boj samej so sebou. A ten boj vyčerpáva rovnako ako fyzická práca, len ho nevidíš, čiže o ňom nevieš. 

Až ma to dobehlo. Žiaľ prišlo vyhorenie, silné depresie a dlhodobá, chronická únava, akú som dovtedy nepoznala. Vtedy som začala hľadať skutočné príčiny únavy a to, čo som našla, ma prekvapilo.

Prečo za chronickou únavou často stojí preťažená pečeň

Dlhé roky som si myslela, že viac energie získam z väčšieho množstva bielkovín. Tak to predsa počúvame zo všetkých strán, potrebujeme viac bielkovín, menej sacharidov, kávu na naštartovanie. 

Potom som narazila na učenie Anthonyho Williama, ktorý vysvetľuje niečo úplne iné. Hovorí, že mozog aj pečeň fungujú predovšetkým na glukóze z ovocia, medu a zemiakov.

Keď som tomu začala rozumieť, zrazu mi dávalo zmysel, prečo som sa po niektorých raňajkách cítila ešte unavenejšia. Predstav si pečeň ako špajzu. Keď je plná, telo má z čoho celý deň čerpať. Keď je prázdna, lebo nemá to, čo potrebuje, a to sa deje u mnohých ľudí, telo si musí energiu neustále požičiavať. 

Z mojej skúsenosti je práve preťažená pečeň jedným z dôvodov, prečo sa mnoho žien cíti dlhodobo bez energie. Lebo dostáva všetko možné, len nie to, čo naozaj potrebuje. A to všetko možné musí spracovávať a ukladať, aby nás ochránila.

Toto dnes vidím u väčšiny žien, ktoré ku mne prídu. Sú presvedčené, že robia všetko správne. Jedia veľa bielkovín, vynechávajú cukor (ale aj ovocie), áno si dajú kávu, aby mali viac energie a pritom sa cítia čoraz unavenejšie. Presne tak som fungovala aj ja.

Ranná únava a únava po jedle: omyl, ktorý ťa stojí celý deň

Väčšina z nás bola naučená začínať deň „zdravo a sýto", vajíčka, jogurt, syr, kúsok šunky s rohlíkom. Znie to rozumne, lenže tuky, hneď zrána, sa dostanú do krvi a doslova ju zahustia. 

A hustá krv prenáša kyslík aj glukózu k bunkám a do pečene oveľa pomalšie. Ak vôbec. Tuk má takú vlastnosť, že doslova obalí živiny a glukózu a tým im zabráni dostať sa tam, kam potrebujú.

Aj keď v sebe nejakú energiu máš, jednoducho sa nedostane tam, kam má. A telo to nenechá tak, vyplaví adrenalín, aby ťa cez dopoludnie pretlačilo. To je aj dôvod, prečo prichádza ranná únava hneď po prebudení a známa slabosť po jedle, či ospalosť po obede. 

Telo celý čas beží na požičanej energii. Preto sa niekedy cítiš večer zvláštne nabudená, hoci si bola celý deň vyčerpaná.

Preto ak chceš mať dostatok energie, je dôležité zmeniť prístup. Ráno patrí ovociu a čistej glukóze, nie vajíčkam a maslu. Znie to opačne, než čo počúvaš roky, viem. Ja som tomu tiež najprv neverila.

Prečo sa z takej únavy nedá vyspať

Toto ma prekvapilo najviac. Dlho som nechápala, prečo ma únava neopustí, aj keď cez víkend dospávam.

Adrenalín je ako pôžička s vysokým úrokom. Chvíľu ťa nakopne (presne toto robí káva) a o dve hodiny príde splátka, príde pád. Presne preto po obede prichádza útlm a chuť na niečo sladké. A ty ho zaplátaš ďalšou kávou. Deň sa mení na hojdačku: nákop, pád, nákop, pád.

Keď pečeň nemá dosť zásob glukózy, telo začne hľadať inú cestu. Nadobličky vyplavia adrenalín, aby ťa ešte chvíľu udržali v chode. Ak sa to deje mesiace alebo roky, telo sa z toho nevie spamätať, lebo nadobličky sa takto vyčerpajú.

Prečo teda niektorí ľudia zvládnu fungovať celé roky? Pretože telo je neuveriteľne múdre. Robí všetko preto, aby nás udržalo pri živote, aj keby to znamenalo, že bude každý deň siahať po adrenalíne.

Lenže to má svoju cenu. Práve tu som pochopila, že únava nemusí byť len o nedostatku energii. U mnohých ľudí je za ňou aj dlhodobá vírusová záťaž a práve tento neustály adrenalín vytvára prostredie, v ktorom sa vírusom darí. Ide najčastejšie o Epstein-Barrov vírus (EBV), ktorý roky ticho sídli v unavenej pečeni. 

A tu sa vraciame k jedlu. Ten istý vírus totiž neživí len adrenalín, žieľ posilňujú ho aj niektoré potraviny, ktoré väčšina z nás považuje za úplne bežné a dokonca zdravé: vajcia, mliečne výrobky, lepok, sója, kukurica (lebo je GMO) a repkový olej (ten sa nachádza dnes už takmer v každej spracovanej potravine). Preto to, čo máš na tanieri, nie je maličkosť. Buď tvojej pečeni a nervom uľavuje, alebo ich ešte viac zaťažuje.

Vírus zaťažuje nervový systém a únava sa prehlbuje. Keď som to pochopila, všetko začalo dávať zmysel. Preto sa taká únava nedá jednoducho vyspať, nedá sa vyriešiť v posteli, ale musíme ísť hlbšie.

Potlačené emócie - boj, ktorý ťa vyčerpáva zvnútra

Toto by som chcela, aby si počula, lebo tu bola ukrytá moja vlastná odpoveď.

Nie každý adrenalín je rovnaký. Ten najškodlivejší, ktorý telo ničí najviac, je adrenalín zo strachu a z potláčaných emócií. Strach z budúcnosti, z financií, strach, že sa nikdy neuzdravím. A popri tom všetky pocity, ktoré v sebe roky dusíš, lebo „nie je čas" alebo „musím byť silná".

Lebo keď emóciu nevypustíš, nezmizne. Ostane v tele ako napätie a telo je kvôli nej v tichej pohotovosti, deň aj noc. Vyplavuje adrenalín, presne tak, akoby si utekala pred levom. Aj keď len sedíš pri stole. To je ten neustály boj samej so sebou, o ktorom hovorím. Nevidno ho, ale vyčerpáva.

Presne toto bol aj môj príbeh. A pohlo sa to až vtedy, keď som si po rokoch prvýkrát dovolila cítiť, vyplakať sa, priznať si smútok, precítiť strach. Vtedy som prvýkrát po dlhom čase pocítila ľahkosť. 

Preto vo svojej práci nikdy neriešim len jedlo. Verím, že telo a emócie sa nedajú oddeliť. Aj preto spájam výživu podľa Medical Medium s prácou na potlačených emóciách. Spoločne dávame priestor aj tomu, čo si v sebe možno roky niesla sama. Keď telu ubudne strach, hnev, smútok, alebo akékoľvek potlačené emócie, ubudne mu aj množstvo nadbytočného adrenalínu.

Ďalšie príznaky, ktoré často sprevádzajú chronickú únavu

Únava zriedka chodí sama. Ak sa ti k nej pridružia aj ďalšie symptómy, telo tým hovorí, že beží na požičanej energii a potrebuje tvoju pomoc: 

- ranná únava hneď po prebudení

- mozgová hmla, zahmlené myslenie

- chuť na sladké, hlavne poobede

- potreba kávy, aby si vôbec fungovala

- slabosť alebo ospalosť po jedle

- úzkosť a vnútorný nepokoj

- búšenie srdca

- problémy so spánkom, hoci si vyčerpaná

- nízka motivácia a únava počas celého dňa

Nemusíš mať všetky. Ale ak sa v niekoľkých spoznávaš, nie je to náhoda a nie je to tebou.

Niektoré ženy sa okrem únavy trápia aj tým, že sa večer nevedia upokojiť, alebo sa pravidelne budia uprostred noci medzi druhou a štvrtou. Aj tomu sa budem venovať, ale v samostatnom článku, pretože príčin môže byť viac a každá si zaslúži svoj priestor.

Ako získať viac energie: rýchle riešenie na tri rána

Nemusíš meniť celý život naraz. Choď na to pomaly a postupne, krok za krokom:

1. Hneď po prebudení vypi pohár vody s citrónom (ideálne 500 ml), na lačno, pred kávou. Prebudí a odľahčí pečeň po nočnom čistení.

2. Raňajky postav na ovocí - banán, jablko, melón, jahody, ovsená kaša s ovocím, med. Žiadny tuk zrána: vajíčka, jogurt, maslo nechaj až na obed a večer.

3. Cez deň sa nehladuj - každé dve hodiny zjdedz nejaké ovocie (datle, banán, jablko). Nadobličky tak nemusia siahať po adrenalíne a vyhneš sa tým poobednému pádu .

Možno sa ti tieto odporúčania zdajú až príliš jednoduché. Aj ja som si to kedysi myslela. No práve tieto jednoduché veci, ktoré som opakovala každý deň, začali meniť to, ako som sa cítila a moje celodenné vyčerpanie začalo pomaly ale isto ustupovať.

A k tomu jedna dôležitá vec: skús každý večer položiť ruku na srdce a dovoľ si jednu emóciu alebo obavu, ktorú si celý deň niesla, na chvíľu naozaj precítiť. A potom ju pusti, odovzdaj ju tvojmu anjelovi strážnemu, nahlas, potichu, v modlitbe, cez slzy, ako ti je najbližšie. Aj toto môže byť dôležitá súčasť procesu uzdravovania.

Na záver

Ak bojuješ s únavou už mesiace alebo roky, chcem, aby si vedela jednu vec. Tvoje telo nezlyháva, ani ťa nesklamalo. Robí všetko preto, aby ťa udržalo pri živote. Keď pochopíš, čo sa ti snaží povedať, prestaneš s ním bojovať a začneš mu pomáhať.

Možno to nebude zo dňa na deň.

Ale tvoje telo si pamätá, aké to je byť zdravé. Keď mu začneš dávať to, čo skutočne potrebuje, krok po kroku si k tomu zdraviu nájde cestu späť.

Skús tri rána a uvidíš, že sa už po tých troch dňoch sa začneš cítiť lepšie. A potom mi napíš, naozaj ma zaujíma, ako ti bolo okolo desiatej dopoludnia. Napíš mi do komentára alebo do správy na Instagrame alebo na Facebooku a ak si tieto riadky čítaš z môjho newslettera, pokojne mi odpíš rovno na email. Čítam každú jednu správu.

S láskou,

Jana

PS:: Ak čítaš tieto riadky a hovoríš si „veď ja som únavená roky, mne toto nepomôže", práve teba mám na mysli. Aj ja som tam bola, aj ja som žila na adrenalíne a stále unavená. A práve tie tri jednoduché rána s pohárom vody, ovocím a bez neustáleho strachu, to bolo miesto, kde sa to celé začalo pomaly otáčať. Ak s tým potrebuješ pomôcť, môžeme sa na to spolu pozrieť, klikni sem.

TAGS: životný štýl